Ťažký je život námorníka na suchu

25. ledna 2014 v 19:27 | ellie |  myšlienky
Ďalšie mesto, zase nové tváre, nový život.
Iné stromy vidím z okna, inú tvár vidím ráno, keď otvorím oči.
Život je zmena. Nie vždy k dobrému.

Ukončila som jednu etapu života, zbalila kufre a presťahovala so do iného ne-domova. Tentokrát už s menšou chuťou a menej dobrovoľne ako pred dvoma rokmi.
Privítal ma pražský matfyz a nie veľmi priateľsky. Čo už, ani mne nie je až tak sympatický. Trochu sa tu strácam. Netuším, kde je sever, neviem, kam mám ísť a či to má aspoň nejaký zmysel. Keď sa pozriem dopredu, nepáči sa mi, čo vidím. Rovnako, ako sa mi napáči vlastný obraz v zrkadle. Naozaj som to ja? Pozerá sa na mňa z lesklej plochy ten istý človek, čo pár dní, mesiacov, rokov dozadu? Nemyslím. Nepáči sa mi to.

Cesta, ktorú som si vybrala je asi pre mňa príliš ťažká. Mám pocit, akoby som zlyhala. Sklamala seba, sklamala rodičov. Hanbím sa za to, že som chcela ľuďom ukázať, aká som dobrá a zrazu zistila, že nie som. Je pre mňa ťažké prehryznúť to.
Nie som dosť dobrá
nie som dosť dobrá
nie som dosť dobrá. Možno som trochu lepšia, ako väčšina, ale nie dosť. Bolí to. Hryzie to. Moja prvá veľká prehra.
Nemám talent, nemám odhodlanie, nemám chuť.

When you're ten, they call you a prodigy.
When you're fifteen, they call you a genius.
Once you're twenty, you're just an ordinary person.
(jedno veľmi zlé anime)

A neviem, kam inam.
Život bol pre mňa o hľadaní šťastia. Hľadaní šťastia v každej minúte a hľadaní šťastia v budúcnosti. O privolávaní si šťastia. Potrebujem k šťastiu trochu peňazí, aby som nemala toľko starostí? Zarobím si ich. Robia mi radosť dobré známky? Naučím sa, prečo nie? Baví ma niečo? Robím to. Plávanie životom s úsmevom na tvári je príjemné.
A zrazu to tak nefunguje. Bola by som šťastnejšia, ak by som bola úspešnejšia v tom, o čo sa teraz snažím? Asi? Alebo ani nie. Bola by som šťastnejšia, ak by som robila niečo iné? Asi áno. Ale čo?
A je tu aj iná otázka: čo potom? Čo o päť rokov? Kde budem? Kým budem?

Budem úspešná? Chcem byť úspešná?
Mám pocit, že môj život je presne nalinkovaný. Vysoká škola, práca, deti, kvákvákvákvá... Inak to nejde. Chytá ma panika, keď na to myslím. Bola som naivná, bola som hlúpa, bola som... A možno nebola. Možno som bola len spokojná. Dá sa povedať, že šťastná. Pred rokom mi svet ležal pri nohách. Čo sa zmenilo?

Ťažko povedať.
Svet nie je dole hlavou. On taký bol. Teraz je správne.
A vôbec, ale vôbec sa mi tak nepáči.

Ell
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama