neKÔŇečno r(yb)iek

15. července 2012 v 23:14 | ellie
Občas príde chuť vypísať si hlavu. Väčšinou príde sama od seba, bez dôvodu. Spolu s tým divným pocitom v duši, keď sa bojím, keď sa cítim trápne, keď mám chuť plakať a znova seknúť so svojim životom a znova začínať od nuly a to všetko naraz. To, že sa necítim vo svojej koži beriem ako samozrejmosť. Už len tá vec, pozrieť sa do zrkadla a povedať si: "dievča, kokso, nevyzeráš tak zle." A mať krásne žlté šaty a čierny plášť a vyzerať dobre ešte aj vo vyťahanom tričku a teplákoch (čo všetko neurobí pár kíl navyše?). Musím sa odnaučiť používať spojku "a". Preháňam to. Mením rytmus života.
A potom sú občas chvíľky, keď viem, o čom hovorím, stojím si za svojím a opakujem tie slová ako mantru, lebo nie sú celkom realitou, ale keď ich ešte párkrát poviem, realitou budú. Chýbajú mi rozhovory. Tak dlho som sa nerozprávala. Naposledy pred necelým mesiacom a predtým? Netuším. Nepamätám sa. Tliacham.
Shit. Tak dlho som som zvykla byť na niekom závislá, mať niekoho, kto je môj, od koho ruky preč, ale predsa, môžeš... A teraz nemám a nemám na koho preniesť ten pocit. Potrebujem sakra.

Dvakrát do tej istej rieky nevstúpim. V žiadnom z významov tejto vety.
Vedeli ste vlastne. že má dva významy? Že známejší nie je ten pravý?
Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš, pretože rieka sa každým momentom mení a v ďalšej sekunde už nie je tá istá.
Dvakrát do tej istej rieky nevystúpiš, lebo si sa už raz poučila. Poučila, naozaj?
Nemyslím, zlatíčko.
Si hlupaňa.
Ell
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nesis Nesis | Web | 17. července 2012 v 17:07 | Reagovat

Na návšteve v starom útulku pekných myšlienok a šokovaná, ako vždy, keď píšete Lady, vašimi svojsko fascinujúcimi slovami...
rozhovori, tiež mám podobné pocity a búrku v duši, čo kričí a narieka, mám chuť hovoriť, pokojne s úsmevom s niekým kto rozumie a vidí, nie zatvára oči pri farbách umierajúcej dúhy...
A nie ste hlúpa, kto sa dnes poučí? Veď väčšinou sa snažíme poučiť z toho, čo bolo ako let nad morom, krásne, desivé a trochu svojské, veď kto už len dnes lieta bez lietadla?
Á-čka sú fajn, sú takpovediac fajnové a voňajú ako mäta, kadekde ich ľudia pchajú, tak načo si robiť hlavu, že ich je snáď priveľa?
Verím, že to čo prišlo odíde, veď aj monzún príde len pár krát do roka a rozlúči sa s bozkom potopených chatrčí...
Plieniť život je tak pekné, keď plienime svoj život v snahe páliť mosty do spomienkových izieb... RIP... Kreslím kvietok, posielam pierko a úsmev dojmu z tvojich slov, nebudte smutne zronená, potom príde tá druhá Elle, Mia a tá ma desí... Pripomína mi zlé veci.

Adió Lady ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama