Červenec 2012

neKÔŇečno r(yb)iek

15. července 2012 v 23:14 | ellie
Občas príde chuť vypísať si hlavu. Väčšinou príde sama od seba, bez dôvodu. Spolu s tým divným pocitom v duši, keď sa bojím, keď sa cítim trápne, keď mám chuť plakať a znova seknúť so svojim životom a znova začínať od nuly a to všetko naraz. To, že sa necítim vo svojej koži beriem ako samozrejmosť. Už len tá vec, pozrieť sa do zrkadla a povedať si: "dievča, kokso, nevyzeráš tak zle." A mať krásne žlté šaty a čierny plášť a vyzerať dobre ešte aj vo vyťahanom tričku a teplákoch (čo všetko neurobí pár kíl navyše?). Musím sa odnaučiť používať spojku "a". Preháňam to. Mením rytmus života.
A potom sú občas chvíľky, keď viem, o čom hovorím, stojím si za svojím a opakujem tie slová ako mantru, lebo nie sú celkom realitou, ale keď ich ešte párkrát poviem, realitou budú. Chýbajú mi rozhovory. Tak dlho som sa nerozprávala. Naposledy pred necelým mesiacom a predtým? Netuším. Nepamätám sa. Tliacham.
Shit. Tak dlho som som zvykla byť na niekom závislá, mať niekoho, kto je môj, od koho ruky preč, ale predsa, môžeš... A teraz nemám a nemám na koho preniesť ten pocit. Potrebujem sakra.

Dvakrát do tej istej rieky nevstúpim. V žiadnom z významov tejto vety.
Vedeli ste vlastne. že má dva významy? Že známejší nie je ten pravý?
Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš, pretože rieka sa každým momentom mení a v ďalšej sekunde už nie je tá istá.
Dvakrát do tej istej rieky nevystúpiš, lebo si sa už raz poučila. Poučila, naozaj?
Nemyslím, zlatíčko.
Si hlupaňa.
Ell