How these days grow long

26. září 2011 v 13:32 | ellie |  myšlienky
Tak tu znova sedím na študovni, lebo ešte stále nám na izbe nejde net. A neverím, že niekedy pôjde, ale treba byť optimistický a dúfať :)
Minulý (predĺžený) víkend som bola doma. Teda, "doma". Jediný dôvod, prečo som sa trepala cez celú republiku na tri dni, je Tom.(jo, a nechcelo sa mi prať prádlo) To, ako mi príšerne chýba, že sme mali výročie, že som nikdy nebola tak dlho od neho a to, že som na ňom závislá. Závislá na jeho vôni a jeho vlasoch a jeho úsmeve a modrostí jeho očí a a a... Fňuk.
Zato doma som sa cítila ako predtým. Ako niečo nedôležité, čo robí všetko zle, treba ho prevychovať a nieže mu dáme pokoj, ešte by sa začalo mať dobre a nikdy neodišlo.
Tak si ma rozpoltili. Doma som s Tomom a neviem sa dočkať, kým z tamaď vypadnem a tu... tu mi Tom chýba a dala by som všetko, aby som bola s ním.

Samozrejme, ellie nemôže prísť do Prešova len tak... Treba urobiť divadlo. Ideálne nikomu zo školy (vrátane Toma) nepovedať, že prídem o pol dňa skôr a následne prekvapovať každého svojou prítomnosťou. Cha cha chá.
Bola som pozrieť Dudovej decká. Chýbajú mi. Dudová sa nezmenila. Ale GJAR bez Tresky a bez Tiny nie je GJAR aké poznám a aké mám rada. Neľutujem.

Ďalšie dva dni s Tomom snáď nemusím rozpisovať. Bolo nám dobre.
Ľúbim ho.
Ell
poznámka- áno, meno Tom sa v tomto texte naozaj objavilo 6 krát :D
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama