Červenec 2011

Kto?

30. července 2011 v 23:46 | ellie
Zonva sa hľadám. Kto som, povedz, povedz, ty, čo to vieš, ty, čo to poznáš na prvý pohľad. Ukáž mi, ako ma vidíš.

Zbožňujem žltú farbu, kávu, mätový čaj, trochu nažltnuté strany zošitov, ponocovanie a vyspávanie do obeda, kapustu, zeleninovú bagetu, šľahačku s čokoládou, deja-vu pocit, chaos, sladké kvetinové vône, mäkké mikiny, vakovité tašky, hrubé knihy, cestovanie vlakom, tenisky, riešenie hádaniek a problémov, teplo, slnko, ten taký pocit súdržnosti medzi úplne neznámimi ľuďmi, chuť malín, poviedky, ležanie v tráve, tanec, učenie sa veršov naspamäť, cudzie jazyky, umenie... Podobám sa tým na milióny iných ľudí.

Neznášam daždivé týždne, skoré stmievanie, ohrané hity, keď si niekto zo mňa robí srandu, ranné vstávanie, sandále, smrad octu, papriku, ohováranie, vodu, nevyprovokovanú podlosť, vŕzgajúce schody, keď mi niekto neverí, ľudskú hlúposť, rozlúčky, nudné knihy, zimu... To ma robí ešte priemernejšou.

Ľúbim Toma, babku, Bu, ocka, smiech, objatia, Mish a Tin a Jane a... A... A ľudí ako takých.
Som divná- píšem atramentovým perom, verím, že moja prvá láska bude trvať večne, je pre mňa dôležitejšia rodina ako kariéra a peniaze, nosím účes, ktorý mi nesedí, len preto, lebo sa mi páči, zbožňujem nálepky, niekedy by som radšej spala na zemi, neznášam svoje zápästia, hádam sa so svojím druhým ja, zlatý prívesok so zanmením leva nedávam dole z krku, bojím sa elektriny, protirečím sama sebe, klamem, no niekedy som "kruto úprimná", mám obdobia, keď preplačem celé večery, baví ma učiť sa, často sa robím múdrou... Som to ja? Ak toto píšem tak suverénne, dokážem popísať to, na čom mi záleží a čo neznášam, som to ja? Alebo som len hrabla trochu hlbšie pod tú vrchnú vrstvu trochu zmätenej Ellie (Ak sama seba volám Ellie, volám sa Ellie? Nemali by sme sa namiesto "ako sa voláš" radšej pýtať "aké máš meno"? Moje meno je predsa odlišné od toho, ako sa volám.), priznávam, trochu viac zmätenej Ellie (vraj som v puberte. hm, potom som v puberte tak od desiatich rokov), čo v osemnástich vyzerá (a správa sa) na dvanásť, má viac problémov, ako si vy ľudia okolo myslíte a ľúbi? Či som už hlboko a to je to, kto som? Som tá, aká sa zdám ostatným?
Som?
Myslím, som teda?
Myslím?
Ellie

Ešte stále životaschopná ell

12. července 2011 v 10:08 | ellie |  myšlienky
Žijem, vážne :)
Nažívam si, užívam kadžý deň, smejem sa tak často ako sa dá a je mi fajn. A čo ty, tam niekde za počítačom? Ako sa máš?

Od minulého článku sa toho udialo celkom dosť.
Koncoročný výlet bol krásna rozlúčka s Druhou D(okonalou)eee triedou. Síce bez bu a mishoot, ale aspoň som sa porozprávala aj s inými ľuďmi.
Do triedy im prídu dvaja nový spolužiaci. Chudáci, ešte nevedia, čo za blázinec čaká človeka na GJAR. Ale je tam dobre, sakra dobre. Bude mi to tam chýbať.

Začiatok prázdnin sme pokrstili dažďom a potom úplne úžasnou chatovicou. Kto by kedy povedal, že skupina ôsmich chalanov dokáže byť tak... strašne mocinkqi fajn :D Bez vody, plynu a elektriny je predsa všetkým najlepšie. Už k tomu treba len nejakú tú gitaru a (za tri dni) nezjediteľnú kopu dobrého jedla.
Slnko, lúky a les je presne to, čo človek po školskom roku potrebuje. Teda, ak sa ja môžem nazývať človekom. :)
A teraz? Teraz si idem užívať prázdniny, tešiť sa z času na nudenie a veľa spať.
ELL