Květen 2011

Táranie o budúcnosti a iné (ne)dôležité (ne) dôležitosti

27. května 2011 v 22:36 | ellie |  myšlienky
V poslednom čase sa u nás stále viac vynára na povrch slovko budúcnosť. Rozprávame sa o živote, čo od neho očakávame, čo si necháme vziať. Chvália nás za to, vraj premýšľajúca mládež, to sa cení, len tak ďalej. Sme predsa gymnazisti, patríme k najlepším, vtĺkajú nám to do hlavy. Vraj sme dobrí ľudia, veľa dosiahneme. No my nevieme, ktorým smerom sa máme pobrať a nemáme na výber, niekam ísť musíme. Čaká nás vysoká, s gymplom a bez "remesla" v rukách nedokážeme nič. Niežeby nás s vysokou čakali až o toľko lepšie možnosti, ale o tom potom.
Máme sedemnásť, alebo čerstvých osemnásť. Oficiálne dospelí. Ale plne závislí, sami nedokážeme nič. Ak by nás teraz rodičia vyhodili z domu, nevieme, čo ďalej. Nevieme niesť zodpovednosť, postarať sa o seba, nieto ešte o druhých. Zostali by sme stáť na strede cesty, čakajúc, čo nás zrazí. Kamión, autobus, či prežijeme len so škrabancami od škodovky? Nie. Väčšina z nás ostane sedieť doma v tepľúčku ešte dva roky. Ak nie doma, tak ďaleko, ale v tepľúčku určite. A potom, aj za ich peniaze, v nejakom inom teple. Možno začneme niečo robiť, možno nie. Budeme pokračovať vo vtĺkaní si vedomostí do hlavy, ktoré (snáď) neskôr premeníme na kariéru. Na peniaze. Aby sme si mohli založiť rodinu a hýčkať si deti pri sukni čo najdlhšie. Dúfam, že sa ony postavia na vlastné nohy skôr, ako my, tak, ako by to malo byť.
Čo ja? Ja balím dôležité spomienky, to máličko skúseností, čo mám a idem sa poudierať na cesty. Zatiaľ za cudzie peniaze, raz hádam za svoje. Hlavne si užiť života, kým ho mám.
Zdraví Ell

Prý není to možný,ale je to krásný. Tak proč ne.

17. května 2011 v 21:58 | ellie |  myšlienky
Holt, už je to raz tak. Zoficiálnené zo všetkých možných strán, poohovárané, vyklebetené, ohrdnuté aj schválené, ellie od septembra mení pôsobište. Bordel na treščích hodinách sa neskončí len odchodom tresky. Bu, ellie a ešte jeden jedinec, skromne nazývaný Jerguš, sa chystajú objavovať veľký svet a uprosted klasického gymnaziálneho štvorročia balia švestky a prestupujú na taký iný, divný gympel. Do Blavy, dajsamisvete!
Posledné týždne ma nabili dobrou energiou. O tom, že nádcha si ju vzala späť, radšej pomlčím.
Tri dni strávené výletom BA-Viedeň- Lednice+Valtice s 1000 a 100 luďmi čiastočne binárnej sústavy bolo to najúžasnejšie, čo som za tento rok zažila. Takmer každá minúta čistej pozitívnej energie a lásky vylieči dušu, aj keď telo možno pomenej. :) Čo sme nevyspali, dospalo sa doma, čo sa nedospalo, to asi nikto neľutuje. Bolo nám krásne.