Duben 2011

Čo sa deje, keď sa nedeje celkom nič

22. dubna 2011 v 20:39 | ellie
Teda, niečo sa deje, ale nebudem vám to vešať na nos :)
Psychická príprava na odchod z tohto malého mesta sa úspešne rozbieha. Už som stihla vypratať (takmer) všetky hračky a odnieť ich do zabudnutia. Nie, nepripomínajte mi, že dospievam, chcem byť stále maličká fňuk.
Tak sa mi so slnečnými dňami (konečne je von dostatočná teplota na to, aby som dokázala plnohodnotne fungovať) vrátila dobrá nálada, veselo si fotosyntetizujem (momentálne som zelená, takže je to možné, pani profesorka) a som.
A čo vy, ste?
Ellie

Takže sa máme úplne že nudne. Blbé.

13. dubna 2011 v 19:34 | ellie |  myšlienky
1.Hm, mať tak čarovný prútik, posunúť ma tak o týždeň dopredu. Zariadiť, aby som budúci rok-dva strávila s Tomom. Aby som sa prestala odcudzovať Bu. Aby som trochu zmúdrela. Aby som trošku zarobila. Aby som z tadiaľto vypadla.
Čarovný prútik však nemám, môžem tak maximálne nadávať na prítomnosť, alebo si ju užívať. Čo vlastne robím.

2.Stretla som dvoch milých bláznov, ktorí am presvedčili, že dobrí ľudia stále žijú a je ich viac, ako človek očakáva. Priznávam, v tomto som už zatrpkla. Verila som ľuďom, nedokázala som ubližovať. Som tak trochu mrcha, ja viem. No tak ma zabite. Kde som to bola? Žijú. Žijú a sú milí. Už len ich existenciou zlepšujú svet. Vďaka za nich.

3.Práve sa klepem od zimy. Asi som sa v tom kostole, neúspešne sa pokúšajúc nakresliť tú klenbu, trošku prechladla.

4.Jane ma poprosila, aby som napísala niečo pozitívne, optimistické. Tak toho sa, moja milá, dočkáš v sobotu. Ak som dostatočne inteligentná, aby ma vzali. A potom sem konečne napíšem plány na nasledujúce mesiace. Alebo sa sem jednoducho vyslzím a bude. Život pôjde ďalej. Vždy ide.

ell