Březen 2011

To nie je človek, to je bublina!

26. března 2011 v 15:55 | ellie |  myšlienky
A môžem sa vrátiť späť do časov hľadania samej seba.
Štvrtok sa stal piatku takmer oxymoronom. Kľudne.
Štvrtok bol krásny. Od rána slnečný, vytiahla som zo skrine dobrú náladu a užila si ho. Skackala som, bola s Jane aj s Tomom a celému dňu už chýbala iba bu. Ona vždy chýba v najlepších dňoch. Alebo možno som to ja. Halucinogénna teta rozprávala príhody, my sme v tichu sedeli, do toho všetkého svietilo slnko a ja som na chvíľku mala pocit, že tam patrím. Potom to prešlo, čo už. Ale keď má aj teta Guľa dobrú náladu, to už je fakt zázrak. No a čo, že volám profesorky "tety". Ako v škôlke. Mne sa to proste páči. Maťka je aj tak najlepšia.
Piatok, to už bolo niečo o inom.Hubovú polivku nemám rada ani varenú, ani metaforickú, a keď je zrána, človeku môže prísť zle od žalúdka. Aj z jednej, aj z druhej. Potom si ma tak trošku podala naša Tante Lehrerin a ja som vyplázla na povrch s tým ženijálnym plánom na útek. Vzala to fajn. Vlastne mi prišla celkom milá. Vraj som "inteligentné dievča". A neverila mi, že som tak stará. Škola skončila bez väčšej ujmy na zdraví. Poobede však bolo horšie. Dedka pustili domov z nemocnice (a nie, nie je to dobre) a vidieť ho takéhoto je veľmi... ani neviem. Asi tragické. Bolestivé. Triasť som sa prestala až večer v jeho* náručí. Aj to nie celkom. Viete, ako veľmi ho ľúbim?
Dnes si vypisujem myšlienky sem a znova nechávam mozog, nech sa s vecami vysporiada sám. O pár dní už pôjdu úplne mimo mňa a o pár týždňov si to ani nebudem pamätať. Obranná reakcia, cena za city.
Ďakujem za všetko.
ell

Dog days are over

19. března 2011 v 23:09 | ellie
Run fast for... him? For myself?
Áno, ak ma nezastavia, budem bežať. Rozhodla som sa. Uvidím, čo stratím, uvidím, čo získam. Zatiaľ najťažšie rozhodnutie života som urobila prikývnutím hlavy. Už len preskočiť polená ležiace pod nohami a bežať. Téma uzatvorená.

Slamka sa zmenila na mólo.
A môžem byť znova spokojná, usmievať sa, prestať sa rozčuľovať nad všetkým a žiť.
Tak do toho!
Hop, hop, gumkáč, kto pridal ortuť do gumidžúsu?
Osude vylez a pojď se se mnou rvát.

A čo je mladosť?
Je nepokoj duší svätý,
je tá mohutnosť,čo slávu hľadá,
je kvetín lásky rajská záhrada.

Je anjel...
Anjel.
Anjelské oči, jeho oči.
ON.
ell



Silver shadow.

12. března 2011 v 0:26 | ellie |  myšlienky
Viem, je to už druhý článok o tom istom. No ja sa nedokážem pozerať dopredu, dúfať, tešiť sa, keď sa silou mocou držím súčastnosti a minulosti a nechcem, nechcem! Prepáčte mi všetci ten sklopený zrak, keď sa hovorí o budúcnosti, o lete, o tom a tamtom. Pretože mi ostáva už len pol roka sveta, na ktorom mi záleží tak veľmi. A už o mesiac sa rozhodne o tom, či ma život oddiali od tej najlepšej potvorky, akú som kedy poznala, alebo od toho, kto ma naučil ľúbiť. Kompromisy neexistujú. Je len čierne, alebo biele. (téza)
Kabát, čo cítiť za cigaretami s golierom voňajúcim ním, motýliky v boľavom bruchu a bozky na hladných perách. Nič nie je čierne, alebo biele! (antitéza)
Ale je.
A tak žijem, smejem sa s osôbkou na druhom konci sveta a vlastne je mi tak napoly dobre a napoly zle. Len už nenechajte moje čierno-bielo rozdelené ja, aby kričalo na profesorov, prosím. Aj keď veľmi chce. (syntéza)

Ell
nedôležité veci neriešte, prosím

Na blog treba písať, na Facebooku stačí byť

6. března 2011 v 19:27 | ellie |  myšlienky
Tento názov som si požičala od istého (ako inak) blogera. Nie je však prvý, ani posledný, ktorý túto tému otvoril.
Blog. Teda, pôvodne web log (web- sieť, log- zápis, záznam) sa pôvodne zrodil z osobných stránok, akoby internetových denníkov. Postupom času sa stal dôležitou súčasťou nie len Internetového života, no priamo zasahuje do žurnalistiky. Takto sa "novinárom" stáva každý, kto má čo povedať a vzápätí dostáva priamu odozvu v podobe komentárov.