Ja, ellie a mia

24. února 2011 v 15:02 | ellie |  myšlienky
Zmena je život. Môj život, ktorý zaujíma hlavne mňa. A moju sebeckosť.

Zmenila som sa. Zrazu to vidím. Už nie som to dievča, čo prišlo na strednú. Zmenili ma ľudia, bu, okolnosti.
Naučila som sa neznášať. Naučila som sa robiť zlé veci. Prestala som potrebovať ľudí. Začala som ľúbiť, ale prestala mať rada. Stanovila som si "priority" a idem za nimi. Stala sa zo mňa mrcha.
Učím sa kráčať životom, mať široké lakte, manipulovať s ľuďmi. Stáva sa zo mňa dospelý. A to nechcem. Z optimistu sa stal ironický realista, vlastnou vôľou. Potlačila som v sebe flegmatika v úmysle niečo dosiahnuť. Začínam sa hnusiť sama sebe. Analyzujem, necítim.
Kedy? Toto leto. Leto, ktoré mi vždy bolo najbližšie, v ktorom sa cítim sama sebou. Jediný čas, keď som schopná zmeny.
Pripravilo ma na zimu. Ale zima večná nebude. Príde ďalšie a ja sa vrátim. Chcem staré ja, naivné, usmiate, hlúpe. Pokrytecká ellie. Jedna z vlastností, ktoré neznášam najviac, pokrytectvo. K čarodejníctvu mám ešte ďaleko. K zlu bližšie. Hlúpa a zlá, alebo hlúpa a naivná?
Stará ellie. Nie mia, ktorá tu nie je, ale ellie, ktorá sa jej nepodobá. Nie tá divná zlátanina. Je najvyšší čas. Už len počkať na leto.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 ellie ellie | Web | 28. února 2011 v 12:54 | Reagovat

Ja mám menovkyňu?! Kriste, to nem dobre :D. Moje originálne ego utrpelo ujmu na zdravý že nie je až také originálne. A zjavne si prvá ellie. Ups. Inak, dobrí chlapi možno existujú, ale asi si ma ešte nenašli :D.

Vidím, že nie som jediná kto čaká kvôli zmenám na leto. Tiež som sa zmenila, minulé leto. A tiež ma vyformovali ľudia na strednej, pekelne.. Naučila som sa im nedôverovať, naučila som sa že si netrba robiť ťažkú hlavu z ľudí ktorým nejde o nič iné len o to aby mi posrali život a urobili zo mňa chodiacu múmiu. Niektoré zmeny na mňe my sakramentsky vadili. Aj vo mne je taká malá mrcha ale neviem ju veľmi využívať, nemám to v povahe. Kedysi som bola stokrát optimistickejšia ako som dnes. Toto má byť dospelosť? Ďakujem nechcem. Učím sa ako byť zase tá optimistická. Občas to má výpadky ale.. príde leto. A ďalší môj maličký životný štart.

2 ellie ellie | Web | 28. února 2011 v 13:19 | Reagovat

Aj áno, aj nie. Z istej časti sa snažím nedospieť, vidieť celý svet v optimistických farbách, cením si to že sa o mňa ešte stará mama a nemusím platiť účty. Napriek tomu je vo mne niekde malá predstava o tom že keď "dospejem" budem robiť prácu čo ma bude baviť, budem mať šťastnú rodinu a nič mi nebude chýbať. A možno preto tá predstava prežíva v štýle že budem vtedy šťastná je tá, že teraz ain nie že nei som šťastná, ale cítim sa že nezapadám. Že nežijem fejsúbkom, diskotékami a alkoholickými dýchankami. Milujem chaotvačky, stanovačky a opekačky, ale to všetko čo sa okolo toho leje (a je to alkohol) mi nesedí. Preto vo mne prežíva tá malá predstava že vtedy budem ešte šťastnejšia. Len sa bojím zodpovednosti ktorú teraz ešte nemám. Neviem či som to tu neplietla jendo cez druhé, či to pochopíš :D.

3 ellie ellie | Web | 28. února 2011 v 13:34 | Reagovat

To čo oddeluje detstvo od dospelosti je dobrá otázka a nepoznám na ňu odpoveď :D. Ja by som povedala že som mierne zapadala aj keď deviatka bola trošku divná. Horšie to bolo na strednej. Teda vlastne je. Nezapadám. Vôbec. Mám za sebou také veľké frašky, ktoré úprimne povedané, zložili moju miernu povahu. Preto som sa zmenila. A nebojím sa o tom hovoriť a nebojím sa toho čo si ľudia pomyslia keď to poviem, silné je ten kto o tom čo sa stalo vie hovoriť. Ja užs om rped jednou voľbou stála. Kam na strednú. A to som urobila tak zle, že pochybujem že budem v živote robiť to čo ma baví.

4 ellie ellie | Web | 28. února 2011 v 13:45 | Reagovat

Keď sa to všetko stalo bol koniec druhého ročníka. Teda ono to bolo zle už od začiatku druhého ročníka ale vrchol prišiel na konci. A prišlo leto. Ja som sa s tým vyrovnala a na scénu nastúpilo moje odolnejšie ja. Nemala som gule na to aby osm prestúpila. Bude koniec tretieho a ja som sa rozhodla že tú školu dochodím, že nebudem slaboch. Najväčšia chyba bol tá, že som na tú školu vôbec začala chodiť. Ale rozhodni sa kam chceš ísť ako čerstvo 15ročná. Ako som mala vtedy vedieť čo chcem od života? A gymnázium nepripadalo do úvahy, na to som príliš lenivá.

5 ellie ellie | Web | 28. února 2011 v 14:57 | Reagovat

No veď práve to že o vysokej ani nie, preto som nechcela ísť na gympel. Som na obchodnej akadémii a šla som sem preto pretože moja mama tvrdila že s toho do života inečo budem mať. Myslím, že s nou súhlasím ale zároveň tá škola ma nebaví, to nie je nič pre mňa (som kreatívna osoba). Ja som ešte rozmýšľala nad pedagogickou školou ale zľakla som sa talentových skúšok. POo skončený strednej by som ešte šla niekam na dva roky, vieš ako nadstavba. Ale neviem či ma na pedagogickú zoberú. Alebo by som šla ešte na nejakp umeleckú zo zameraním na fotografovanie. Aj keď čo by ma uživilo na fotografovaní (slová mojej mamy). A okrem toho ešte neviem či to bude z mojou strednou možné. Nejako sa tým snažím čo najmenej zaoberať. Keď skončím strednú, vtedy bude čas na to aby som riešila tieto "problémy".

6 Eleanor Eleanor | Web | 1. března 2011 v 20:26 | Reagovat

Presne. Zmenila som sa rovnako... čo sa týka pokrytectva, akoby si ma citovala.
Od dávna nenávidím pokrytectvo, no čo sa zo mňa stalo? Pokrytec. Pretvárka je u mňa na dennom poriadku. A už som si to skoro sama zhltla, no potom som sa zastavila a povedala si "čo to sakra robíš?!" a uvedomila si, že som akási iná. Divná. Zlá.
Navonok som sa príliš nezmenila, zato sama pred sebou teraz viem, kto som. Viem to, keď zaspávam a rozmýšľam nad uplnynulým dňom a viem to, keď sa pozriem do zrkadla. Ešte nájsť niekoho, komu odhalím, kto naozaj som. Možno taký človek príde a možno nie. Nik nevie. Teším sa na leto, i keď neviem celkom presne, čo budem robiť. Len dúfam... každé leto prinesie čosi iné. V konečnom dôsledku lepšie. Asi prestanem básniť... a zmĺknem. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama