Prosinec 2010

Šťastný Nový rok

31. prosince 2010 v 15:24 | ellie

2011

Ďakujem

29. prosince 2010 v 21:32 | ellie |  myšlienky
Ďakujem za lásku.
Za neho*.
Ďakujem za jeho dokonalosť, za jeho oči, za jeho úsmev
nech mu nezchádza z tváre
, za jeho slová čo mi rozbúchajú srdce aj keď to na mne nie je vidieť. Pretože
a tieto slová, verte mi, premyslela som si poriadne
je najlepší človek, ktorého som v živote stretla. Pretože tých pár mesiacov pripadá ako večnosť
snáď tak dlho ho moja duša pozná
a ako chvíľka čas letí tak rýchlo. Pretože ma naučil ľúbiť a ja som teda zlý žiak, čo sa týka vecí so životom spojených. Ďakujem a vážim si to. Ľúbim.

Ďakujem za priateľstvo.
Za nich.
Za to, že pri mne stoja, aj keď by nemuseliaj keď ja sa im nijako nazavďačujem. Za smiech. Ďakujem za otázky a starosti za povšimnutie mojej bezcennej existencie. Aj za tú ľahkosť, ktorú v ich spoločnosti nadobúda svet. Ďakujem a cením si to. 

Ďakujem za život. 
Za každý úsmev, každé objatie, každý východ slnka, každý dážď, každú noc. Za každý sen, každý dobrý pocit a každú slzu. Za všetko, čo ma stretlo.
Ďakujem a užívam si to.aj keď haním realitu

Ďakujem za všetko, čo tento rok priniesol. Lúčim sa s ním s úsmevom na tvári. Vážne.
Ell

Veselé Vianoce

23. prosince 2010 v 23:12 | ellie |  myšlienky
Veselé Vianoce. Vianoce s úsmevom na tvári, objímacou náladou a tými, ktorí za to stoja. Vianoce detských čias. Rozsvietený stromček a Tři oříšky pro Popelku. Vianoce v duši.
Ell 

Ach... Vzduch! Konečne. Prach škatúľ mi už pár nocí nedal spávať. A možno... Možno to bola predtucha, že sa niečo chystá, že sa niečo bude diať. Hmm, tá vôňa. Tohto roku jedlička, dobrý výber. 
Cink. Cinkcink hrki-hrk.
Hej, nezvoň. 
Nešťuchaj.
Prepáčte. Cink.
Psssssst...
Laast christmas I gave you my heart, toto som tak dávno nepočula. 
Cink, cink cink.
Nie, prosím, dozadu nie, nie zase. Jeeeee, predná vetvička, to sa mi páči. Budú rozprávky. Ahoj, aké ste len krásne, svetielka. 
Blik.
Kam ste mi odišli? Ja som sa chcela rozprávať. Keď tety gule sú vždy také naduté. A starý pán reťaz tu tohto roku nie je. Aspoň strieborný sneh (aj keď je trochu povrchný, nemyslíte?) so mnou prehodí pár slov. 
Už sa teším na darčeky, zase bude na čo pozerať. 
Tak, veselé Vianoce vám! Vám, veď viete, vy čo ste taký veľký a nosíte škatule a zvoníte mnou a všetko. Veselé Vianoce a šťastný Nový rok.

Báb nádhu

19. prosince 2010 v 11:35 | ellie |  myšlienky
A prišlo to. Ako na potvoru, pár dní pred sviatkami. Nádcha. No žiadne novembrové leňošenie v posteli, keď si človek oddýchne od školy a prečíta pár kníh, na ktoré nemá inokedy čas. Nie, nie, ell také šťastie nemá. Ju si vzala do laty nádcha protivná (latinsky nadchus odpornae), strčila ju do postele, ako darček pridala bolesť hlavy a smeje sa spoza skrine. Chce mi zabrániť túlať sa po vianočných trhoch, napísať písomku z fyziky a zúčastniť sa vianočného "večierku". Tú fyziku by som jej síce nemala za zlé, ale ten zvyšok ma tak trochu trápi.
*prestávka na vysmrkanie nosa a napitie sa čaju*
Za dobré sa platí. Lenže milej nádche ja platiť nebudem. To ju radšej zmlátim, potvoru. Nahádžem do nej jablká (ktoré síce nepovažujem za hodné konzumácie, ale budiž), čaj s citrónom a Bioparox (TM). Stále síce prehrávam 2:1 (upchatý nos a zlý spánok: všetky možné spôsoby zbavenia sa nádchy), ja sa ale nedám.
*predstavuje si samu seba v žltom pyžame so žirafami, zakrytá perinou s notebookom na kolenách ako sa tvári bojovne*
Dovyliečenia
Ell*

Definuj. Definuj definovať.

9. prosince 2010 v 22:20 | ellie |  myšlienky
Sediac na posteli, hľadajúc hudbu, čo by mi ukázala, ako sa vlastne cítim a pátrajúc vo svojom vnútri prečo. Privierajú sa mi oči, ja píšem gramatické chyby, píšem, stále píšem a nemôžem prestať. Triezvy pohľad a zahmlené uvažovanie, noc, snáď nie bezsenná, sny... Čakajúc na zajtrajšok, dúfajúc, že bude fajn, dávam si míľniky do života. Dožiť sa piatku, dožiť sa pondelka, dožiť sa piatku. Kolobeh života. Už nech je večer, už nech je noc, už nech je ráno, už nech je noc. Už nech je koniec. Alebo začiatok. Dňa.
Ell

Milý Ježiško

5. prosince 2010 v 17:35 | ellie |  myšlienky
Milý Ježiško.
Tento rok som bola veľmi dobrá. Dala som Bu odkusovať z desiat, neflákala som sa na telesnej, učila som sa biolu a vážne sa snažila nehádať sa s Tresovou. Umývala som riady, udržiavala som dlážku v izbe aspoň z časti priechodnú, kôš som vysypávala viac ako dvakrát do roka a tie fleky od vína na kuchynskom strope naozaj nie sú moja vina. Recyklovala som plastové fľaše a kvietok sa snažím poslať na lepšie miesto: k tebe do neba.
Preto si od teba pod stromček prosím:
Väčšiu posteľ. Akosi rastiem a plyšákom začína byť tesno.
Make-up, aby som nestrašila okoloidúcich.
Trošku zdravého rozumu (musíš uznať, toto prianie je opodstatnené a ocko mi ho kúpiť nemôže).
Aby začala fungovať istá webkamera (súradnice jej presnej polohy ti pošlem neskôr).
Aby bolo Mishoot dobre, aby mala Tintin dobrú náladu a aby sa Bu častejšie vídavala s Maťom. Váž si moju dobročnnosť.
Teplé leto. Prosím, pekne prosím prosím prosím. 
Plurkzraz. Prosím.
IB. Ďakujem.

Myslím, že to by bolo všetko. Prajem si len tie najpotrebnejšie veci, ostatné vydrankám od rodičov.
Ďakujem za Toma.
Ellie (17 rokov, Prešov, Slovensko)