Listopad 2010

Deň

29. listopadu 2010 v 16:29 | ellie |  myšlienky
Odomknutá bránka.
Dáždnik na nesprávnom mieste.
Čižmy od snehu.
Ticho. Vôňa.
Pokrčený koberec.
Tma, čo bola šerom.
Sveter na dlážke.
Dva autobusové lístky s vypršaným časom.
Nedážď. 
Mäkké ticho.
Strapaté vlasy. 
Jablkový kompót a tieto slová.
T.

Ell

Podzimní obloha dala se do gala, večerní vánek se do vlasů vplétá.

25. listopadu 2010 v 21:49 | ellie |  myšlienky
Posledné dni, ktoré ešte môžme nazvať jeseňou, kým vzduch ešte vonia lístím. Už zajtra otvoria vianočné trhy, tá sychravá jeseň bude v centre mesta nežiadúcim zbožím a na jej miesto nastúpia Mikuláškovia, zvončeky a vôňa vareného vína. A ešte chladnejšia zima. 
Je čas napísať list Ježiškovi, vytiahnuť zo skrine rukavice a začať piť horúci čaj. Nakúpiť darčeky a čakať a čakať. No najprv sa nezblázniť v škole, prestať frflať a vziať si k srdcu lekciu úsmevu. 

Sú dni, keď je radosť žiť aj dni, keď je rozhodnutie vstať z postele klasifikované ako najhorší nápad mesiaca. Sú prikrátke večery a pridlhé rána. Sú dni, keď vchádzam do prázdneho domu plného ticha a želám si, aby bol niekto pri mne, aj chvíle, keď si prajem, aby mi všetci dali pokoj. Sú dni s teplým čajom u babky a dni s teplou kávou s najdrahším. Sú dni... a je ich v týždni sedem.

Ell*

Trochu o ell, žltej farbe a nečinnosti

16. listopadu 2010 v 16:01 | ellie |  myšlienky
Fuel to write, to burn, to stay alive
To stand and wait 
It takes fuel to light the tiniest star and fuel to star a fire 

Fuel to win, to dare to keep the rhythm 
the courage to trust 
Takes fuel to take the lead to keep the pase to start the engines
I get it from you. (Marit Larsen- Fuel.)

Dopovanie sa niečím iným, ako kofeínom. Energia zo spánku nahradená dvoma písmenkami mena a jeho majiteľom a niekým, kto sa skladá z padajúcich vločiek. Tie nech však ešte ostanú ďaleko, času máme dosť. Vraj dosť... málo. Málo snov a veľa vecí. Vecí, na ktorých záleží. A to, na čom záležalo chýba. Chýbajúce šťastie, čo vychádzalo z existencie.
Hlúpe, hlúpe dievča, máš všetko a nevieš sa tešiť. Hlúpe. Takže nečakaj, kým príde samo, keď nemáš sen a nemáš kam ďalej ísť. Prilep si úsmev lepiacou páskou, schovaj Miin realizmus a vytiahni tie zvyšky dobra, čo v sebe máš. Ďakuj, máš za čo. Nie od zajtra, od piatku, od... Dnes. Lebo ten život za to stojí. A oni tiež. 

Milá Bu

8. listopadu 2010 v 4:56 | ellie
Milá Bu
        každým dňom, ako sa mi tu páči viac a viac, mi viac a viac chýbate. Tu sa niet s kým smiať na interných vtipoch a niet s kým rozoberať tie životne dôležité aj dôležité témy. F4, ktorá sa už o pár mesiacov stane minulosťou, je mojou súčasťou a dúfam, že aj ja som jej. New York je... obrovský. Bláznivý. A tak neľudský. To je asi tým, že tu nie sú moji ľudia.
        Ako ide škola? Od teba sa dozvedám len čriepky zo života. Veď počkaj, keď sa vrátim, budeš rozprávať. Môj malý terminátor :))
        Vlastne ani neviem, čo z tohto veľkého sveta by ťa zaujímalo. Ann rozprávam o obchodoch, ostatným o tom čo som videla ale... čo chceš vedieť ty? Ktorý uhol pohľadu ti mám poskytnúť? Zvládnem všetko okrem toho na ľudí. Za tú chvíľu, čo som tu, som neidentifikovala ani jedinú ovcu, či poločarodejníka, (aj keď tu mám jedno H, juch) len veľa medveďov, ktoré ani medveďmi byť nemusia, pretože... pretože ich nepoznám. Chňá. Mám pár úsmevných zážitkov, pár smutne ironických postrehov a veľa veľa pomyselných fotiek zvykov a udalostí. Vyber si, čo chceš počuť. Keď prídem domov, asi sa mi jazyk nezastaví. Uf. Asi sa nahrám na diktafón a budem to ľuďom púšťať. Komu by sa to chcelo všetko opakovať? Viem, mne.
Žeriem ťa.
Ellie

blázon vo veľkom svete

1. listopadu 2010 v 6:02 | ellie |  myšlienky
Mám sa fajn. Moje prechodné stanovisko je New York (nezáviďte), tak sa nečudujte, že niečo pribúda raz za uhorský rok. Je tu krásne, momentálne už aj kosa (kam sa podelo tých 24 stupňov z predpredvčera?) a nie, neviem si predstaviť, že by som tu mala ostať.
Je pár vecí, ktoré som si o živote v tomto blázinci stihla všimnúť. So, here they are.
1. Lacná káva - hnusná káva. Čo neplatí pre Starbucks. Ten je navyše aj pomerne drahý.
2. Ak v pizzerii nemáte na výber 100 druhov pizze, neznamená, že nie je dobrá. Zrejme je natoľko chutná, že na ňu netreba strkať nič naviac.
3. Ak si myslíte, že na danom mieste ste už boli, naprv určte aspoň 5 zhodných bodov. Všetko vyzerá rovnako. A povedome.
4. WC je v Starbucks. Hnusné, ale zdarma. Len si asi musíte vystáť rad. A nemajú tam zrkadlá.
5. Metro (subway) je podobný chaos ako v Prahe. Ale väčší.
6. To, že máte zelenú (ehm, presnejšie pre chodcov bieleho panáčika), neznamená, že môžete ísť. To, že máte červenú, neznamená, že musíte stáť.
7. Z japonskej reštaurácie si nerobte ťažkú hlavu, majú tam rezne.
8. Namiesto kľučiek majú gule, majú iné zástrčky a v polovici dňa preparkúvajú autá. A triedia odpad. POVINNE!
9. Chvíľka= 10 minút, 10 minút= pol hodiny. Niekedy menej, väčšinou viac.
... Bolo by toho...
Zbožňujem to tu. Fakt veľmi moc.
Prípadné otázky, námietky a zdrby mierte na autorku.
(som tu na dva týždne, žiadnu celebritu som nevidela, je tu o šesť hodín menej, aj keď tento týždeň len o päť, vďaka chaotickému posúvaniu času,
bývam u nevlastného brata,
angličtina mi problém nerobí, pretože ju tu takmer nepoužívam. Iné otázky? :P )
Slovensko mi chýba.
Ell