Osude vylez a pojď se se mnou rvát

8. října 2010 v 23:50 | ellie |  myšlienky
Boj za... nádej. 
Že sa niečo stane, alebo sa nestane nič. Že budúcnosť bude milá a nenechá dievčatko v slzách. Vraj veľká slečna. Nie! Stále dievčatko, ktoré nevie, čo chce a nahrádza si staré časy, hoci je už neskoro. Napriek tomu, že sa nedajú vrátiť, ani nahradiť. Ani prepísať. A dúfa, že sa to neskončí ako v tých škaredých snoch. Ako v príbehoch z reality. Ako vo svete, kde žije.
Boj za.. slobodu.
Že už bude voľná. Veď je predsa veľké dievča, vie sa o seba postarať, nič viac nepotrebuje. O chvíľku dospelá, vystreté ramená a brada hore, tak ako ju učili. Ako ju naučil, odučil a znova naučil život. Život, ktorý sa zdá tak ľahučkým ako... pierko. Aj keď je skôr obyčajná igelitka, s ktorou si vietor robí čo chce a skončí v smetiarskom aute.
Boj za... úsmev.
Že ho viac nebude predstierať, ani na moment, že bude taký úprimný, ako býva len v istých chvíľkach. Že už to nebude smiech zo zúfalstva, nákazlivý smiech šíriaci sa ako mor. 

Diktujeme čísla účtov, rodné čísla, variabilné a konštantné symboly. Sme čísla a mená a pritom sme predsa pocity a farby.
Chuť pretrhnúť retiazku s príveskom na krku, len pre ten pocit. A potom pustenie. Nepatrí sa to, moja drahá. Kontrola životných funkcií, aby si nám nezomrela, ľúbime ťa. Naozaj? Klamstvá neberiem, ja ľúbim.
ell
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 myšlienka myšlienka | 9. října 2010 v 9:49 | Reagovat

je to super... neviem čo dodať, ale cítim tam všetko z teba

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama