Srpen 2010

Smiešky

29. srpna 2010 v 19:06 | ellie |  myšlienky
Dospelý muž so strapatými vlasmi, akosi zvláštne kráčajúci-motajúci sa po chodníku pritiahne môj pohľad.  Vtom otočí hlavu a ja si všimnem, na čo sa pozerá- chlapec, asi päť-šesťročný sleduje čiaru na chodníku a skladá nohy cez ňu, trochu ako bláznivá modelka na móle. Muž napodobňuje syna a smeje sa. 

Tam-ta-dam-ta-dam-dam

28. srpna 2010 v 19:00 | ellie |  myšlienky
Upozornenie na stránke autorského klubu ma prinútilo preliezť staré články. Pred prihlásením sa do AK som články trochu premazala, prijatie prebehlo "bez výhrad". Hanbím sa za seba, pár vecí mi predsa len ušlo. Mám chuť zmazať všetky články staršie ako rok, napokon však nechávam tie, pri ktorých mi oči nekrížia až tak veľmi. 
Sama musím uznať, s mojím písaním to nieje AŽ také zlé, ako to bolo kedysi. Tak o rok uvidíme, či si to nepomyslím znova, pričom si pod pojmom "kedysi" predstavím august 2010.Viem, v skutočnosti nemám dôvod písať. Píšem zo zvyku. A z nevysvetliteľnej potreby skladať myšlienky do napísaných slov. Slov...Sov. Slonov.
El

No nenaštve ťa to?

27. srpna 2010 v 12:09 | ellie |  myšlienky

Miniprojekt hapruje a to za to ani nemôžem :/
Fajn, ako sa mi máte? Čas tej prekliatej a pritom milovanej inštitúcie sa blíži. Holt, čas nezastavíš...
Rána už voňajú po jeseni, večery už nemajú také dlhé trvanie. Zmeny, za ktoré nemôžem, mi začínajú robiť starosť. Keď sa ti začína ešte aj realita rúcať, tak už je všetko v kýbli, nie? Niektorí majú proste šťastie a môžu z tadeto vypadnúť skôr. Šťastie a prachy. Tak je to.
 Počúvam Klusa. Nonstop, už to bude nejakých pár dní. Ach, konečne niekto, kto splní moje požiadavky na text. A metafory. Druhá línia mi v tomto plochom prázdninovom svete začína chýbať. verte mi, druhej línie nikdy nie je dosť. Vy ovce! A neovce. A zbožňovaní, som do vás zbláznená.Je dobrý pocit, keď vás niekto počúva a robí to dobrovoľne. 
Vidím to na kávu.
Pekný deň
Mia


Svet s(l)ov

25. srpna 2010 v 19:56 | ellie? |  myšlienky
Vchádzam do miestnosti plná posvätnej úcty. Teraz by sa skôr hodil tichý vrzgot ako hladké otvorenie asi dvadsaťročných dverí. Škrípanie gumených podrážok po linoleu zastiera predstava. Svet slov. Svet, čo pustí každého dovnútra, no len málokto odíde z jeho osídiel. Svet fantázie, svet svetov iných svetov. Prenosný svet s trvalým bydliskom v duši. Vyberám z regálov starých aj nových priateľov, niektorým láskam obálky. Pípanie mi naznačí: kniha je moja. Nie tak celkom, to však nie je dôležité. Ukladám do batoha, pozdravím, odchádzam. Nastáva stret svetov, toho dokonalého a... reality. Je škoda,že tej sa nezbavíme.
Ell?


Veľký svet ťa volá, tak bež....

24. srpna 2010 v 11:54 | ellie |  myšlienky
Nebudem písať oslavné ódy, tie totiž netreba. Ešte by si ma vyhrešila, že som zase sentimentálna, však? Nebudem písať, že mi bude chýbať zvonenie telefónu s hovorom od Duška-Ammi (Kto ti volá? Anča *eyeroll*). Nebudem ti vypisovať, ako som rada, že si dala do kopy pár ľudí, ktorí by sa možno už nestretávali. nebudem... Lebo ty to vieš. A keď som ti sľubovala, že ťa nerozplačem.. Vieš čo? Klamala som.
EB

(No) need to say goodbye.

24. srpna 2010 v 10:05 | ellie |  myšlienky
Fajn, už som stihla vynechať jeden deň a to som s tým ani poriadne nezačala.
Včerajšok? Zišli sme sa partia, na pravdepodobnosti zoskupenia ktorej by sme spokojne mohli postaviť loď na nepravdepodobnostný pohon. Prekvapenia, slzy, smiech... Chvíľkami dianie pod nápisom VIP party pripomínalo americké teenagerské filmy. čo bol viac-menej účel. No, viac menej, ako viac. jahody sme nenašli, šľahačka sa tiež nešľahala, ale inak to stálo za to. Potom pizza (nie je on Talian?), trošku podivné vyvádzanie na ceste (zlý príklad malým deťom) a slzičky na záver. 
Čo viac si môžme priať? no, vlastne môžme. Aby nebol dôvod, aby sa niečo takéto stalo. Neznášam rozlúčky.
Mia

Mia? ellie?

22. srpna 2010 v 21:35 | ellie |  myšlienky
V skutočnosti sme dve. Čo by vás pravdaže, prekvapovať nemalo.To podivné indivíduum, čo stretávate v škole, je z väčšej časti ellie. Tá menšia časť, ukrytá kdesi hlboko, ktorá príde, keď sa jej zachce, naštve ellie a znova odíde, to je Mia. Mia je tá, ktorá nepostojí na mieste. Je drzá. Podrypuje ellie. Motivuje ju k lepším výkonom. Rozpráva sa s ňou. Mia by sama v živote dosiahla viac, ako ellie. Ellie? Je empatickejšia. Stále by sa len objímala. Je lenivá, šťastie je to najdôležitejšie, to však príde samo. Zbožňuje Bu. Zbožňuje všetkých. Je ovcoidnejšia, ale viac rozmýšľa. Píše. Je optimista. Mia je viac... medveď. Je tvrdohlavejšia. kreslí a je realista. 
Tak čo, vybrali ste si? Žiaľ, dodávame iba dva v jednom.

Ellie
O Mii by sa v skutočnosti dalo písať donekonečna. Verte mi, nepochopili by ste to. Ellie je totiž blázon.

Projekt? Dobre.

21. srpna 2010 v 22:07 | ellie |  myšlienky
Znova sa ukázal projekt 365. Veď to poznáte, každý deň, počas celého roku zverejníte jednu fotografiu. A prečo vlastne nie?
Tak fajn. Ja sa prinútim písať. Každučký deň aspoň 10 viet. Do konca septembra.
Mia?
Ellie?
Posúď sám.
Inak, pozdravte za mňa víly. Pozdravte jednorožce. Pozdravte čarodejníkov, sivých vlkov, aj rozprávajúce medvede. Pozdravte fantáziu, v tomto svete jej jej málo.

all of the people with nothing to do, nothing to lose

17. srpna 2010 v 21:10 | ellie |  myšlienky
-Something´s wrong with you, Ell.
-Yes, I know
-Tell me... Why?

Vlna dôb vôní plná, rozvláčná.

15. srpna 2010 v 22:41 | ellie |  fantázia
Viem, už raz to tu bolo. Znova som hrabala tých pár starých denníkov, ktoré mi zostali zo zničujúceho obdobia. Znova som to objavila, no nemám silu meniť na tom ani jedno slovíčko. Znova... História sa vždy opakuje.