Čarodejníci, škriatkovia, víly a tí ostatní

26. dubna 2010 v 20:31 | elis5893
Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolinami, za špinavou riekou, kdesi pri miestach, kde sa kedysi dávno ťažila soľ, bola jedna malá krajinka, ako svet vo svete. Obyvatelia o sebe tvrdili, že sú ako jedna rodina. Víly, škriatkovia, fauni i jednorožce, všetci žili vedľa seba a hoc´ boli dane občas vysoké, málokto z tejto krajiny odchádzal.


Pre obyvateľov bol život v gróstve krásny. Našli sa, pravdaže, aj takí, ktorím pár nepísaných zákonov prekážalo a tiež pár nepriateľských skupiniek. Žabomyšie, či presnejšie víloškriatkovské spory málokedy pretrvali dlhšie ako dva západy slnka. Vnútorné výboje, namierené poväčšine na grófov, boli vždy zmarené málopočetnou, zato výkonnou armádou dobra. 

Rovnako, ako v ostatných častiach krajiny, aj v južnom grófstve neďaleko hraníc s ríšou ľudí žil aj čarodejník. Niektorí ho milovali, iní nenávideli, no na všetkých vplývalo jeho čaro. Presne vedel, čo kto potrebuje a čo povedať. Ako sa na správneho čarodejníka patrí, nosil na tvári  masku, takže nikto presne nepoznal jeho tvár. Jeho masku, podobne ako jeho činy, však poznal každý. Vďaka nej sa mohol nebadane pohybovať medzi bytosťami a skúmať.

Smiech, úsmevy a vtipy mohli v krajine takmer prehadzovať lopatou, čo sa však o smútku, či prílišnej pracovitosti nedalo povedať. Čarodejník dokázal vyčariť slnko aj z dažďa a melódia dobrej nálady sa ľahko šírila rozprávkovým ľudom. Prirodzené vlastnosti víl aj ich čarovný prach zmierňovali niekedy ušomranú nálada škriatkov. Jednorožcom, faunom aj ostatným bytostiam (menovať môžme napríklad hovoriace medvede a strieborné vlky) spokojnosť pokazilo máločo.

Krvilačné vojny, ani skázonosné choroby krajinu nepustošili. Nik netušil, prečo to tak je, no našlo sa len málo bláznov, ktorí by po tom pátrali. Tí odvážni, ktorí sa vybrali hľadať odpovede na bájne hádanky- prečo je krajina šťastná, kto sa skrýva pod čarodejníkovou maskou, či skade pochádza vílí prach, sa nikdy nevrátili s úspechom. Komu by však odpovede trebalo, keď sú všetci šťastní? 

Aj malé a pre iné krajiny bezvýznamné udalosti sa časom dostali do príbehov, ktoré budú staré matere rozprávať svojim vnukom. Nech sa však dialo čokoľvek, niekde za oponou sa skrývala čarodejníkova tvár. Na hlavu jej objaviteľa vypisujeme odmenu.

Prosím, privítajte čarodejníka z krajiny GJAR.

Ellie
ďakujem BU za nápad a pomoc pri realizácii
posielam pusu :)

PS: odkaz pre upíra- chcel si príbeh, máš príbeh (no, povedzme :D )
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 LuLa-Bu LuLa-Bu | 26. dubna 2010 v 20:34 | Reagovat

nadsena a hrda :).....pusa prijata

2 Nesis Nesis | Web | 12. května 2010 v 17:28 | Reagovat

:D Idem hľadať toho čarodejníka... Popis? Výška... nejaký charakteristický znak, okrem toho že nosí masku?

Elle strašne pekné, ma to upokojilo pri nálade, a tak trochu odbremenilo. Strašne zlaté, mám rada tvoju tvorbu, ej taká úsmevná. nerozmýšľala by si nad edíciou rozprávok pre deti,so skutočným dejom? :D Určite by ti to išlo!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama