Leden 2010

Čo tak kravatu? A úsmev?

29. ledna 2010 v 20:59 | elis5893 |  myšlienky
A máme ten nezmyselný papier s tromi dvojkami, Dokonca s vodotlačou, zjavne do nás zainvestovali. Človek by si za tú polročnú drinu zaslúžil aj viac ako kus papiera a jediný deň voľna, nie? Nie, klamem. Drina to nebola. Pri prezentácii na deutsch pri otázke, ako dlho sa denne učím, budem musieť klamať. Hnusne klamať. Čo už, môžu si za to sami, nemajú sa ma pýtať blbé otázky.

Trblietky

12. ledna 2010 v 15:27 | elis5893
ticho akoby sa vyparilo,zo slov pomaly vyletujú obrazy ich významov,ozve sa jemnučký šepot a všade naokolo to hmýri kohosi predstavami,láska a nenávisť, dobro a zlo, úsmev a slzy sa miešajú do víru,vzduch nadobudne perleťový ligot, čo dopĺňa ten pocit. možno zaostrením očí, možno časom sa vynárajú víly, labute, a...stačí myšlienka a ukáže sa prianie, neruší ho ani tichý zvuk akoby trepotajúcich sa krídel. na okamih akoby sa dialo všetko naraz, ozve sa zvonivý chichot, keď si malinká bytôstka omočí špičky topánok v mlieku s medom, keď komusi spadne kabátik, keď natiahne a pustí zatistú kučierku, keď čosi pohladí po líčku. všetky možné predstavy poletujú okolo ako vločky vo vetre za oknom, teplé svetlo siedmej farby spektra zalieva okolie, vyčarí úsmev a plynie.

Vtom ... koniec. miestnosť znova zaplaví tichúce ticho. veľká teplá ruka zavrie knihu a pohladí malú hlávku. je čas na spánok, maličká.

I didn't wanna fall in love with you ...

8. ledna 2010 v 13:25 | elis5893 |  myšlienky

Dnes by som mohla napísať niečo podobné...

Dievčenská izba: V pravo okno,pod ním v rohu písací stôl zaprataný vecami, nad tým poličky preplnené knihami. Pred stolom sedí dievča, nohy na teplom radiátore a niečo ťuká do klávesnice.Strapaté vlasy zachytené čelenkou jej padajú do tváre a ona ich o chvíľu odfúkne.Pozrie na obrazovku, číta a potom niečo rýchlo vymaže. Rozmýšľa, sleduje svet za oknom. Ešte stále nesneží. Vstane, zatvorí okno, sadne si a znova začne niečo ťukať do klávesnice. Z reprákov prúdi "denial" - somewhere in the back of my mind...

A usmieva sa. Niekedy stačí úplne málo k úsmevu. Rozpamätať sa, aké to bolo, keď netrebalo dôvod na smiech. Keď som mala šesť a prihovorila som sa svetlovlasému dievčaťu ostrihanému nakrátko. Krásne leto, lievance, jablká. Našla som ju.

Ešte stále nesneží. Ani nemusí, chcem vytiahnuť tenisky.

Myslela som, že k svojmu zoznamu vianočných darčekov (naklonovaná Angela, vlastný Booth, klon Bu bez blbých vlastností, knižný Edward no, ak by ste preučili filmového Aleca na "vegeteriánstvo" mohol by byť aj on, on* aj s mašľou) pripíšem Terminátora, ale keď som si uvedomila, že porušuje všetky tri Asimove zákony robotiky, tak som to nechala tak. Dávno som sa pri filme tak dobre nezasmiala :D

pekný deň :D
Ell

0:00

6. ledna 2010 v 0:00 | elis5893 |  myšlienky
Potriasť hlavou a zahnať zvláštne obrazy.
Snažím sa dostať na späť do časov, keď mi stačili na začiatok dve slová, aby som dokázala napísať článok. Milý, uvoľnený, šťastný. Zdá sa, že to ide. Len bez toho bezmedzného šťastia, ktorého som mala na rozdávanie.