Prosinec 2009

365 obyčajných dní.

31. prosince 2009 v 20:10 | elis5893
Happy, čo vlastne? Ach, New year. Na, so gut. Tak všetko dobré do nového roku.
Tento rok to pôjde znova bez predsavzatí. Tak či tak ich nesplním. Generálna zmena, všetko od začiatku? Na to bolo mnoho oveľa lepších príležitostí. Začínala som takmer nový život na novej škole a ostala som takmer rovnaká. Nech bolo čo bolo, nezmením nič. Aj keď sa začnem krajšie obliekať, maľovať, učiť, budem sa tváriť zábavne, vo vnútri budem rovnaká. A vnútro meniť nedokážem. Zatiaľ. Tak to bude po starom...
Starý rok? Bodlo by zhrnutie však?
január, február, to si vlastne nič nepamätám, zrejme som žila ten svoj sluchátkový život, keď som všetko vnímala iba cez hudbu, ktorú som si tlačila do hlavy. Vlastne sa ani sebe nečudujem.
marec, z toho si pamätám jediný dátum - jedenásteho. Zato prvú polovicu dňa celú, minútu po minúte. Čo urobí adrenalín vyvolaný skúškami (monitormi)?
apríl? Nič. Prázdno.
máj, malá kríza- GJAR/ GsM. GJAR viac-menej z donútenia.
jún, výlet, rozlúčka a 100% pretvárka. Koniec Zš, skoro bez sĺz, uzavretá kapitola života.
júl, august- pamätám si iba, že bolo teplo, bola som šťastná a chcela som, aby sa prázdniny nikdy neskončili.
september- ach, škola. Akoby iný svet. Postupné rozplývanie obáv a... nadšenie, dobrá nálada, kamarátstvo.
október, november- stále dobrý pocit v škole a doma... to sa radšej nevyjadrujem.
december, vlastne ešte stále.

Zhrnutie? Polovica zlá, polovica dobrá. Tento rok mi veľa dal a vzal toho iba málo, tak mu ďakujem a lúčim sa s ním dôstojne. Ako vždy, ďakujem ľuďom, ktorí ho urobili takým, aký bol.
Ten nový privítam pokojne a ako vždy s očakávaním zlého, no v duši verím, že bude dobrý. Aspoň tak, ako ten terajší.

Tak, všetko dobré do nového roku.
Ell

Všetko, čo sa stane, sa stane.

28. prosince 2009 v 18:46 | elis5893 |  myšlienky
A je po tom. Po tých mizerných očakávaných sviatkoch zvaných Vianoce. Prežratí koláčmi, zemiakovým šalátom a kapustnicou konzumujeme jedlo len s veľkým sebazaprením. A inak? Všetko je na figu.
Ak by sa čo len štvrtina z tých všetkých smskových a facebookových "veselé Vianoce" splnila, tak mám najveselšie Vianoce na zemeguli. Avšak "šťastné a veselé" už ostalo len takmer zdvorilostnou frázou bez kúska myšlienky či ozajstného priania. Automaticky rozoslaná básnička celému sms/icq zoznamu, minutý kredit a iba čakáme na vytúžený zvuk novej správy. A tam znova iba neosobná básnička (v lepšom prípade), či iba Veselé Vianoce a PF (v tom horšom) s podpisom. Bez čara Vianoc, či aspoň malinkého zrniečka lásky, či priateľstva. A ak to aj myslíte vážne, tak sa to v tom množstve stratí.
Rozbalené darčeky, ozdobný papier poskladaný, úsmevy. Materiálne. Niekdy by možno stačil pletený šál či aspoň ručne napísaná menovka.
Vianočné sto ráz videné filmy, na kolenách tácka s koláčmi a dlhý spánok. Aspoň niečo. Potom Silvester, šampanské, ohňostroj, týždeň spánku a znova škola. "Čo si dostal pod stromček?","Kde ste boli na Silvestra?", oprava známok. Naozaj mi to stálo za to? Nie. Vianoce stratili čaro a nech robím, čo robím, niektorí ľudia mi ho obnoviť nepomôžu. Žiaľ.
Tak, koláčom zdar.
Ellie

O jedno objatie viac...

14. prosince 2009 v 14:58 | elis5893 |  myšlienky
Uhm, sľúbila som článok, či? Viem, niečo také sa tu zjavilo včera. Pôvodný plán bol niečo ako zamyslenie- O jedno objatie viac. Nevyšlo. Zlatká moje blogujúce aj neblogujúce, túto tému vytiahnem z rozpísaných najskôr o rok. Ak tu ešte teda budem.. Ja na to proste nemám.

Tak si teraz pekne krásne počúvam Charlotte O'Connor a usmievam sa. Ach, a ešte pijem domáci čiernoribízový čajík s kúskami. Lahoda...

V poslednom čase mám nejak často deja vu. Len tak, odrazu záblesk, spomienka, toto sa už stalo. Potom tiché rozmýšľanie, och, už viem, presne pred rokom...Ráno, vločky za oknom a pečenie koláčov s babkou. Rovnaká nálada, rovnaký pocit a podmaz- And the last words I heard him say , I shall return for you, my love,on Christmas Day...

Lyžička slepačej polievky pre dušu.

Rádioaktívna El*

A ešte... No? .. Ale nič... alebo Odvykacia kúra

8. prosince 2009 v 14:25 | elis5893 |  myšlienky
Nerada píšem, keď mám blbú náladu. A vlastne, keď mám veľmi dobrú, tak sa mi nechce. So mnou je to ťažké....

Druhá adventná nedeľa za nami, medovníčky napečené, šialenstvo pokračuje.

Mikuláš? Márna snaha pribrať aspoň trochu.
Škola? Márna snaha predstierať, že sa učím.
Ostatné? O trochu menej márna snaha tváriť sa, že všetko je OK. Až sa tým ľuďom čudujem, že mi to zhltnú. Teda, väčšinou. A pritom viem, že nedokážem klamať. Veríte mi?

Ellie