Listopad 2009

Prvá adventná nedeľa...

29. listopadu 2009 v 17:14 | elis5893 |  myšlienky
Prvá adventná nedeľa.
25 dní do Vianoc.
Zimy nikde, snehu nikde.
Adventný veniec v obývačke, strieborné hviezdy v okne. A čakáme.
Čakáme svorne na predvianočné šialenstvo s roľničkami, koledami a stromčekmi. Prvé štádium - reklamy (ahoj, Kikuš)a Mikulášovia už, zdá sa,vypuklo.
Ellie zistila, že nijak raz nemá peňazí ani na 2 darčeky, nieto ešte na 11. A to neráta rodinu, sakra. Dekupáž to istí.Tak si radšej ide umyť klávesnicu pred tým, ako mama zistí, že ja zagebraná akrylovou farbou :)
"It´s amazing how you can speak right to my heart..." hmmm??
A
vy??

Mlieko, strúhanka a...dobrý pocit.

21. listopadu 2009 v 11:47 | elis5893 |  myšlienky
Sobota, doobedu. Mame sa minú vajíčka a vy ste chtiac-nechtiac vyslaný do obchodu s drobákmi vo vrecku. Tak zamierite do najbližších potravín.
Obchodík je plný ľudí, kotrým podobne ako vám chýbajú komponenty potrebné na prípravu obeda. V košíkoch strúhanka, múka, alebo mlieko. Bundy, či kabáty len natiahnuté na starom poflekovanom svetri, tepláky, či rifle, čo vyšli z módy, tenisky. Nejaký strapatý chalan, vyzerajúci, akoby práve vstal z postele vyberá z regálu smotanu. November, regál plný salónok a Mikulášov.
Hodíte úsmev na nejakú pani s ceduľkou a podáte obal na vajíčka. Na otázku "šesť?" veselo odpoviete :"Aj sedem, ak sa vmestí" pani prinesie vajíčka a vy zamierite tie štyri kroky k pokladni. Samozrejme k tej, ked je síce dlhší rad, ale milá pani predavačka, ktorá vám mamičkovským úsmevom oznámi "72 centíkov,prosím" a z nastrčenej dlane povyberá mince. Pozdravíte, podržíte staršej pani veľké plechové dvere, vyjdete a usmejete sa. Niet nad dobrý pocit z maličkostí.

Pozor, hryzie!

19. listopadu 2009 v 15:40 | elis5893 |  myšlienky
Počuli ste už o Gabrielle Cilmi? Ak sa vám chce, môžte si o nej niečo prečítať tu. Pre tých, čo sa im nechce,ale vlastnia doma televízor & satelit s programami ako ocko,alebo MTV, tak to je tá baba, čo má zastrčené tielko v nohaviciach a spieva tomu chlapovi, čo visí dole hlavou. Takže tak. A k veci...



Ták, tu si to vypočujte a nekomentujte.
Alebo komentujte. Po tom ibalgine zapitom energeťákom ( s úplne dokonalým názvom Crazy Wolf) je mi už všetko jedno. No všetko vlastne nie. Spomínala som už, že mám chuť našej fyzikárke jednu vylepiť? Nie? tak to tu potom aj tak máte, no. Pri probléme so zrýchleným a spomaleným pohybom som sa cítila rovnako, ako keby mi púšťali Bleeding love. Vražedne. Radím vám, doma to neskúšajte.

Ak by som vás chcela otravovať ešte viac, tak vám popíšem, ako som dneska sedela v škole. Nebojte, ušetrím vás toho.

len mi nejak urobte radosť, dobre??
Vaša Ell*

tak, no :D (my o vlku, a vlk.. pri kopírke)

17. listopadu 2009 v 12:20 | elis5893 |  myšlienky
Hm, no čo teraz..
Donútená napísať článok zo mňa nedokáže nič vyliezť. Ani vyplaziť, vytiahnuť, vyletieť, či iné pekné sloveso vyjadrujúce pohyb.
Tak ľudia, teraz ide perex a pod ním..No pod ním je niečo zvláštne.

raz a dva a kop a úder!

12. listopadu 2009 v 15:05 | elis5893 |  myšlienky
Takže tak. Sivá farba zrazu chytila hnedastožltý odtieň.
Dnes som po prvýkrát po dlhšej dobe prišla domov bez toho, aby zo mňa kvapkalo ako z pokazeného vodovodného kohútika. Dokonca sa nad hlavou objavilo niečo, čo sa dá považovať za modrú oblohu. Sláva! Musíte uznať, že si to naozaj zaslúži článok.

Bin ich, Ich bin der Egoist.. :D

9. listopadu 2009 v 16:05 | elis5893 |  myšlienky
Noooo.. v podstate ste ma komentármi dokopali k článku. Aj keď svoje na tom urobilo aj to slniečko:D
Všimli ste si, že zrazu nemám problém s nadpismi?? Odkedy som zistila, že súvis článku s nadpisom nie je nutný, hneď sa prihrnulo množstvo rôznych situácíí hodiacich sa na nadpisy.Dokonca také množstvo, ktoré by som nezužitkovala ani za mesiac každodenného písania. Tak výber prikladám aj s komentármi. A ešte niečo ako básničku, ktorá vznikla včera večer, keď som nemohla zaspať :D