Květen 2009

Tak pohni sa trochu...

22. května 2009 v 20:59 | happy elis5893
Tak pohni sa trochu do rytmu hudby,
patríme spolu iba ja a ty
pohýb sa trochu, hudba nás vábi
veď dnes sme spolu, spolu ja a ty....

Dnes som sa mala tak dobre, že to nemôže byť pravda. Najprv škola- bolo nás málo, ale správala sme sa ako kolektív. Zdá sa mi to zvláštne, žen ľudia, ktorí sa ešte pred 3-4 mesiacmi doslova nenávideli sa dnes spolu bavia. (Pravdepodobne je to len trochu tolerancie skombinovanej s pretvárkou. Alebo sa to naozaj urovnalo??) Ale som spokojná s terajším stavom,je to také ukľudňujúce(??),mám pocit, akoby som niekam patrila.Len škoda, že sa to o chvíľu skončí...
Potom večer- s Nicou sme si vyrazili.Ona v podstate načierno(rodičia si mysleli, že je na oslave, dúfam, že to nečítajú) a ja oficiálne- Diska vo Véčku;) Spočiatku to bolo také rozpačité, nevedeli sme čo skôr, kam a prečo, cítili sme sa ako trapky. A potom sme sa jednoducho postavili na parket a už to šlo. Vraj v najlepšom treba prestať... Nica musela ísť domou a ja.. Jednoducho som šťastná. Len šťastná- taký dobrý pocit na duši

vaša EB;)

Ell je smutná.Zamračené. Neprší.

11. května 2009 v 17:55 | elis5893
Dnes som písala tie prjímačky na Raymanku.Akože v poho, v porovnaní s monitorom to bola malina. Mala som takú dobrú náladu... a teraz nič. Ticho. Nezeberá ani úžasná čokopláda z "belgickej pralinkovne" a to už je čo povedať. Veď si to predstavte:

Dievčenská izba: V pravo okno,pod ním v rohu písací stôl zaprataný vecami, nad tým poličky preplnené knihami. Pred stolom sedí dievča, nohy na studenom radiátore a niečo ťuká do klávesnice.Strapaté vlasy zachytené čelenkou jej padajú do tváre a ona ich o chvíľu odfúkne.Pozrie na obrazovku, číta a potom niečo rýchlo vymaže. Rozmýšľa, sleduje svet za oknom. Ešte stále nepší. Vstane, pootvorí okno, sadne si a znova začne niečo ťukať do klávesnice. Z reprákov prúdi "denial" - somewhere in the back of my mind...

Teraz si k tomu dievčaťu primyslite moju tvár...Áno, to som ja.

A ešte stále neprší.

Dievča niečo prekliká myšou, zastaví hudbu a vypne počítač. Zavrie okno a vezme do ruky knihu. Sladký román.Zakrúti sa do deky a ide čítať. Možno už zaprší.

staré, "básničkové" časy(s Duškou v jednej lavici)

8. května 2009 v 15:55 | momentálne chorá pubertiačka elis5893, spomínajúca na časy, keď bola Ellis
Keď sme sedávali s Angie v lavici a na hodináczh vymýšľali básničky...mohlo to byť asi v takom šiestom ročníku, keď sme s tým začali ( niekedy medzi tým, ako sme leteli na Potterovi a tým, ako sme holdovali "zoznamom") a vydržalo nám to 2 roky...
ukážka jednej z prvých "básničiek"
Konkrétne o pani učiteľke, o ktorej sa hovorí, že zlá Burina nevyhynie;) (zainteresovaný vedia)