na Blog.cz

Ešte stále žijem. Ešte stále dýcham. Ak by ste túžili vedieť, ako sa vlastne mám, tak na to vám neodpoviem. Sama netuším. Som šťastná? Áno. Som nešťastná? Áno. Viem, po čom vlastne túžim, čo chcem dosiahnuť, kam mierim? Nie. Viem, čo nechcem? Áno, aspoň to tuším. A viem aj, čo som robila psoledné tri mesiace.

Dala som výpoveď v práci, hľadám si novú a zatiaľ sa po večeroch nudím na intráku. Rozišla som sa s Tomom a som považovaná za najväčšiu beštiu pod Slnkom aj Mesiacom.

Nerozprávam sa so sebou. Vlastne sa nerozprávam s nikým, každé slovo, ktoré vyslovím je len vrčanie, alebo text mojej roly. Aspoň keby som vedela, akú rolu hrám. Vypadla som z tej vlastnej, pretože mi niekto ukradol scenár, takže improvizujem a väčšinou to dopadne zle. Pýtala som sa ostatných, do akej roly by ma obsadili. Sami netušia. Ako mám vedieť, ak mi to nikto nepovie?

Občas sa bojím, že ma nikto nevidí. Občas sa bojím, že ma je vidieť až príliš. Preháňam, fabulujem, klamem. Kto vlastne nie? Neverím ti jediné slovo, vieš o tom? Ale zároveň visím na každej tvojej slabike, aby som vedela, kam sa mám pohnúť, aj keď viem, že ty odídeš a už sa nevrátiš a ja budem vzduch, ty budeš vzduch, všetci budú vzduch. A vieš, čo je divné? Že to píšem. Pretože to nedokážem povedať. Znamená to, že som sa našla, ak som zase v staronových koľajách, či som sa len znova stratila a je čas znova žiť vo vlastnom svete, kde som len ja a mia a nenávisť a pokoj a šťastie?

Prepáč, neviem, čo so mnou bolo. Ja som ťa ľúbila, vedel si? Vedel. Teda, tvrdil si, že vieš, že to cítiš. Tak prečo teraz tvrdíš, že som ťa neľúbila? Si slepý, či len mi klameš? Vraj som nikdy nemohla ľúbiť, ak ťa už teraz neľúbim. Mal si pravdu, zabili sme lásku k sebe. Nebol na svete nikto, kto by mi bol drahší, nie je na svete nikto, kto by mi bol drahší. Keď si sám sebou. Ale neviem, kým si teraz, ja sa chcem len s tebou smiať a vidieť ťa spokojného (s niekým iným). Pretože som vždy vedela, že si ťa nezaslúžim a ty si mi neveril, aj keď to teraz sám tvrdíš.

A ty, ty, počúvaj ma, ľúb, kým môžeš. Pretože aj tvoju lásku zabijú, ako zomrelo moje ľúbenie a budeš len ďalším z mnoha, ďalším v rade, čakajúci na dokonalosť a vidiaci, čo si mal a čo mať už nebudeš, pretože náklonnosť bohyne je prelietavá. Ale ostaň krásny, aký si.

Hej, tu som, k tebe hovorím. Dúfam, že nájdeš pravého, pretože viem, že snívaš a túžiš, ale ešte je priskoro. Ešte máš čas, pretože tvoja duša je ešte krásna a až keď nebude, bude ten správny čas. Krásna duša nedokáže ľúbiť, tá dokáže len hľadieť a chcieť.

A dúfam, že tu raz bude aj niekto pre mňa, aj keď ja nedokážem byť pre iných.

Že sa ten hore, ten v nás zľutuje a ja budem môcť milovať tak, ako bolo moje srdce stvorené, aby milovalo, nie ako chcem, aby milovalo.

A ešte stále neviem kto som.

Potrebujem Toma. Alebo aspoň bu. Alebo útek z reality. Potrebujem trochu šťastia. O štyri týždne času viac, alebo menej. Možno o rok, to by bolo tak akurát. Prečo veci tak sakra ku mne nie sú fér? A prečo sa mi popritom darí všetko, na čom v skutočnosti nezáleží? Strčte si niekam dobré známky, aj tak na nič nie sú. Nikdy neboli, k dokonalému dieťaťu nestačili a o viac, myslím, nešlo. Zase sa hrniem domov, aj keď tam v skutočnosti nechcem ísť. Nepatrím tam. Nepatrím nikam a patrím všade a aj tak chcem byť len na jednom mieste. Patriť tam navždy. Stále dokola ten sen a potom skutočnosť a slzy a nádej a čakanie a sklamanie. A slzy a chýbanie.

Patrilo by sa sumarizovať, zrátať dobré a zlé, čo rok priniesol. Zdanlivo toho veľa nebolo. Myslím, že nemá zmysel rozpisovať to tu mesiac po mesiaci, všetko sa mi zlieva dokopy a myslím, že nezáleží na kalendári.

Zima a jar boli divné. S myšlienkou možného/nemožného odchodu, s možnosťou straty, ale aj získania, bolo to ťažké. No nedá sa povedať, že by som svoje rozhodnutie ľutovala. Všetko je tak, ako má byť, aj keď je to miestami celkom dosť zlé.

Leto bolo lúčenie. Výlet a chata :). Najkrajšie dni roku strávené s ľuďmi, na ktorých mi záleží, s Tomom, s Bu. Potom zbalený kufor (a taška a igelitka a to už bolo myslím všetko) a odchod do Blavy. Prispôsobovanie sa a prispôsobovanie si. Noví ľudia (mimo a mimejšie), nové vtipy, nové pohľady na svet, nové záľuby. Stále mi chýbajúci Tom.

Zima, súčasnosť. Ešte stále neznášam zimu. Našla som si prácu, sterotyp a je mi fajn. Viac-menej. Nič nie je dokonalé.

Takže tak :)

Kedysi dávno, keď sa piesok lial a voda sypala, sa na tomto svete vyskytlo isté dievča. Ešte stále tu je. Nemôžme tvrdiť, že je jednou z nás, ľudí, pretože tak trochu vyniká. Je divná. Aj keď stojí v strede, stojí vlastne tak trochu bokom. Kúpila si ovčie rúno a snažila sa bľačať s ovcami, ale vychovali ju vlci. Teda, nevychovali. A ako je to s ňou teraz? Teraz je priemerná čudáčka s priemernou prácou za priemerný plat. Nie je šťastná.

Kde bolo, tam bolo, bolo raz isté malé dievčatko. Trochu sa líšilo od svojho okolia, ale ľudia ju mali radi. Naučila sa užívať si život, dnes má dve deti, je zaľúbená, pomerne šťastná a vo voľnom čase maľuje.

Jedného dňa dávno pradávno sa narodila dievčinka. Niekedy v puberte stretla toho pravého, ale čosi sa pokazilo. Ovtedy si nikdy nenašla správneho partnera, skončila sama s dieťaťom, ktoré má z nej traumu a maká ako fretka v dvoch prácach. Jedinú radosť jej robí káva v žltom hrnčeku a slnko.

Ktorý príbeh bude môj? Alebo iný?

ell

Tak tu znova sedím na študovni, lebo ešte stále nám na izbe nejde net. A neverím, že niekedy pôjde, ale treba byť optimistický a dúfať :)

Minulý (predĺžený) víkend som bola doma. Teda, "doma". Jediný dôvod, prečo som sa trepala cez celú republiku na tri dni, je Tom.^{(jo, a nechcelo sa mi prať prádlo)} To, ako mi príšerne chýba, že sme mali výročie, že som nikdy nebola tak dlho od neho a to, že som na ňom závislá. Závislá na jeho vôni a jeho vlasoch a jeho úsmeve a modrostí jeho očí a a a... _Fňuk.

Zato doma som sa cítila ako predtým. Ako niečo nedôležité, čo robí všetko zle, treba ho prevychovať a nieže mu dáme pokoj, ešte by sa začalo mať dobre a nikdy neodišlo.

Tak si ma rozpoltili. Doma som s Tomom a neviem sa dočkať, kým z tamaď vypadnem a tu... tu mi Tom chýba a dala by som všetko, aby som bola s ním.